Mnoho ľudí – či už kresťanov, ale aj neveriacich – si pod pojmom viera predstavuje obsah náboženského učenia. To však nie je správne pochopenie pojmu viera. Podľa Biblie viera nie je nejakou doktrínou, ale určitým postojom a životným štýlom, ktorého prostredníctvom môžeme nadviazať vzťah s Bohom, dôverovať mu a brať od neho. Božie slovo hovorí, že keď veríme v Ježiša, budú sa skrze nás diať úplne mimoriadne veci. Ježiš – živé Božie slovo, v nás spôsobí počiatok viery a tiež ju dovedie k cieľu. Musíme len chcieť veriť. To ostatné urobí Boh.
Viera je skúsenosť, niečo, čo je možné prežiť. Ak spojíme Božie slovo, čas a lásku k pravde, ktorú dostávame od Boha, prežijeme, ako v nás Boh pôsobí vieru. Viera je počiatkom dobrodružstva s Bohom. Úžasná Božia energia, obsiahnutá v jeho slove, sa prejaví len vtedy, ak príde toto slovo do intenzívneho kontaktu s ľudským srdcom. Viera vzniká v ľudskom srdci. Každé ľudské srdce, v ktorom je Božie slovo, plodí nadprirodzené ovocie – vieru. Pokiaľ v srdci nepochybujeme, bude sa diať to, čomu veríme!
Viera je životný štýl, pozostávajúci z malých krokov poslušnosti. Musíme sa ustavične zaoberať Božím slovom, až sa stane súčasťou našej osoby a prenikne do nášho srdca, aj do nášho ducha. Slovo musí utvárať náš charakter a byť základom nášho myslenia a jednania. Keď svojím srdcom Slovo uchopíme a vytrvalo spracovávame, prežijeme tie najmocnejšie požehnania. Neexistuje totiž väčšia energia než tá, ktorá je obsiahnutá v Božom slove. Pokiaľ nad ním trvale a s vierou rozjímame, bude v nás táto energia uvoľnená.
Všetky slová a myšlienky, ktorými sýtime svoje srdce a svojho ducha, sa zobrazujú aj v našej fantázii. Môžeme prosiť o čokoľvek a aj to dostaneme, pokiaľ žijeme v závislosti na Bohu a jeho slovo v nás neustále znie a hovorí k nám. Pokiaľ však chceme na tomto mieste „šetriť“, vystavujeme sa nebezpečenstvu, že degradujeme vieru len na nejakú metódu, či techniku. To sa nevypláca. Neexistuje rýchlejšia cesta k pomoci od Boha, než nechať na seba pôsobiť Božie slovo.
My sami môžeme ovplyvniť, čo sa bude diať v našom živote! Kto teda nezapracuje do svojho myslenia a života slovo Písma o uzdravení, o duševnom alebo materiálnom požehnaní, ktoré dáva Boh, tak tieto požehnania ani neprežije. Čomukoľvek uveríme, to sa stane našou skúsenosťou.
Veriť znamená vziať. Božie zasľúbenia sú úplne spoľahlivé. Za každým z nich sa skrývajú už hotové, Bohom pripravené skutky. Pokiaľ tomu veríme, nemá už zmysel neustále naliehať na Boha, aby pre nás niečo urobil. Jednoducho si potom vo viere vezmeme požehnanie, ktoré je v neviditeľnej oblasti už hotové a pre nás pripravené. Keď ďakujeme a chválime za to, čo sme vo viere prijali, dokazujeme tým skutočnú vieru, že sme prijali.
K účinkom Božieho slova patrí postoj očakávania. Božie slovo našu dušu buduje a sýti istotou, bezpečím a pokojom.
Keď máme nejaký konkrétny problém, či už nemoc alebo iné trápenie, napríklad duševné alebo materiálne, je treba nájsť si v Božom slove stanovisko k tejto veci. Vždy sa tam dozvieme, že pomoc pre nás je už pripravená. Teraz musí nastať ten okamih, kedy sa svojou vôľou a predovšetkým vierou rozhodneme vziať si to, čo nám patrí. „Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, je vám už dané, a budete to mať.“ Marek 11,24 Teraz je už len na nás, aby sme sa vo viere rozhodli a na základe prísľubov v Biblii zasiahli do neviditeľného sveta. Aby sme sa rozhodli, že sme teraz, v tomto okamihu prijali uzdravenie, pomoc alebo vyriešenie finančného alebo iného problému. Keď prichádzame vo viere a v duchu k Bohu, nachádzame sa tak v nebeských oblastiach a môžeme si tam vziať, čo potrebujeme. Kto verí, pohybuje sa v súčasnosti.
Existujú totiž dve formy reality: Jedna – neviditeľná, nachádzajúca sa v nebeských oblastiach. Tá je, práve preto, že je neviditeľná, omnoho silnejšia a pravdivejšia, než realita viditeľná. A potom existuje aj realita viditeľná, ktorú vnímame svojimi zmyslovými orgánmi. Božia pomoc vo viditeľnej, počuteľnej a hmatateľnej podobe sa prejaví až v budúcnosti. Inými slovami, existuje určitý časový úsek medzi okamžikom prijatia vo viere a okamžikom, kedy sa prijatá Božia pomoc stane viditeľnou. Pokiaľ by sme po každej modlitbe viery okamžite prijali viditeľný výsledok svojej modlitby, znamenalo by to koniec nášho vzťahu k Bohu, koniec obecenstva, do ktorého investujeme čas, lásku a pozornosť. Stali by sme sa len prijímajúcimi robotmi, konzumujúcimi automatmi. Viera zjavne nie je to jediné, čo v nás chce Božie slovo vybudovať. Slovo v nás chce vybudovať vieru, trpezlivosť a vytrvalosť.
Kto biblicky verí, prežíva to, čomu verí tak intenzívne, že to pre neho má charakter dôkazu. Vnútornou skúsenosťou veriaceho človeka a náplňou jeho života je niečo, čo sa stane hmotným až neskôr. To zároveň znamená, že veriaci človek nie je závislý na viditeľných veciach, ale prostredníctvom viery formuje a určuje! V tom spočíva obrovské privilégium tých, ktorí veria. Pokiaľ človek nielen verí, ale aj hovorí vo viere, čím sa dostáva do pohybu stvoriteľská moc, potom aj tie najvyššie hory problémov počujú a reagujú. Všetci ostatní – neveriaci – sú zajatcami existujúcich okolností. Veriaci sú však tvorcami viditeľnej skutočnosti. Tvorcami zázrakov. Viera je teda vždy víťazstvom nad viditeľnou oblasťou.