V živote každého kresťana zohráva kresťanská literatúra nejakú úlohu. V živote Jehovových svedkov však, oproti iným kresťanom, literatúra zohráva úlohu mimoriadne významnú.
Môžu kresťania rôznych cirkví chodiť na svoje zhromaždenia bez literatúry, len tak s Bibliou v ruke? Samozrejme, že môžu. Na svoje zhromaždenia chodia totiž predovšetkým uctievať Boha, chváliť Ho a upevňovať sa vo viere. Mnohé cirkvi k tomuto účelu na svojich zhromaždeniach používajú aj Božie slovo – Bibliu.
Je však pravda, že kresťan potrebuje aj výklad Božieho slova. Ten v prvom rade nachádza v samotnom Písme, preto platí, že Biblia sa vykladá Bibliou. V druhom prípade ho nachádza v kresťanskej literatúre zameranej na výklad Písma svätého, ako prácu ľudského vykladača, so všetkými obmedzeniami a aj prípadnými chybami. Kresťan by takúto literatúru teda nemal prijímať nekriticky. Túto literatúru totiž píšu len omylní ľudia, nie Boh !
V prípade Jehovových svedkov však toto neplatí. Každé zborové zhromaždenie Jehovových svedkov je totiž predovšetkým štúdiom literatúry vydávanej spoločnosťou Strážna veža.
Ako sa mohlo stať, že literatúra zaujala v živote Jehovových svedkov miesto, ktoré patrí len Biblii? A ako sa mohlo dokonca stať to, že je to práve literatúra Strážnej veže, ktorá namiesto Písma svätého sama určuje napríklad aj také veci, kto je tzv. odpadlík od Boha, ktorý má byť vylúčený zo spoločenstva veriacich? Stalo sa to preto, lebo akciová spoločnosť Strážna veža svoju literatúru povýšila až na „tiež Božie slovo“.
Pre Jehovových svedkov už teda nie je len Biblia, ale aj samotná literatúra Strážnej veže, ktorá o svojich publikáciách otvorene prehlasuje, že sú jediným duchovným pokrmom od Boha ( Jehovu ), vydávaným v pravý čas „verným a rozvážnym otrokom“, ktorého k tomu ustanovil sám Ježiš Kristus !!!, že táto literatúra je tým jediným správnym slovom „od Boha“.
Povýšením svojej literatúry na duchovný pokrm od Jehovu, teda na samotne „slovo od Boha“, sa však spoločnosť Strážna veža dopúšťa svätokrádeže, keď zobrala Biblii miesto, ktoré patrí jedine jej, a nahradila ju svojou literatúrou. V takom rozsahu, v akom Jehovovi svedkovia používajú túto literatúru, a v prístupe, v akom jej prejavujú vážnosť a úctu – ako „slovu od Boha“, ide v konečnom dôsledku o dokonalé modlárstvo.