Písať dnes o Jehovových svedkoch, to je už akoby nosenie dreva do hory. Poznáme ich všetci. Slušne oblečení, vo dvojiciach, obchádzajú domy a byty, postávajú na rohoch ulíc s dobre známymi časopismi. Na tvárach vždy milý ( alebo strojený ? ) úsmev a živý, neutíchajúci záujem o všetkých ľudí.
Potiaľto by sme mohli snáď skonštatovať, že títo aktivisti do bodky napĺňajú Ježišove slová o nutnosti kázania evanjelia po celej obývanej zemi.
Z ich učenia však vyvstáva množstvo otázok, či je práve toto to, čo požadoval Ježiš od svojich nasledovníkov?
Keď si prečítame slová v Skutkoch 1,8-9, tam Ježiš hovorí “…prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“ Koho svedkami mali byť teda Ježišovi učeníci a nasledovníci? Mali to byť Svedkovia Jehovovi alebo Svedkovia Ježišovi? Odpoveď nie je potrebné prácne skúmať, text hovorí dostatočne jasne.
Nie je však zámerom tohto článku popisovať všetky vybočenia teológie Jehovových svedkov od ostaných kresťanských cirkví. Je ich neúrekom a možno budú predmetom niektorého z nasledujúcich článkov.
V tomto článku by sme sa chceli pozrieť len na jednu anomáliu, ktorá patrí ku všeobecnej doktríne Jehovových svedkov, a síce, 144 000 „pomazaných“ kresťanov.
Bez uvádzania detailných podrobností tohto učenia môžeme stručne skonštatovať, že podľa Jehovových svedkov, počnúc kresťanmi z 1. storočia, až po kresťanov dnešných dní, má „nebeskú nádej“ LEN 144 000 ľudí!!! Inými slovami, celý Nový Zákon patrí LEN pre 144 000 ľudí.
Akokoľvek sa budeme snažiť pochopiť učenie Jehovových svedkov, ktorí sami seba nazývajú mimochodom „pravými kresťanmi“, nie je mysliteľné pripustiť toto zredukovanie miliónov ľudí, po celé dve tisícročia oddaných Kristovi, do takto absurdného koncentrátu „vyvolených“.
A preto je na mieste zásadná otázka: Sú Jehovovi svedkovia kresťania?
Odpoveď nech si zodpovie každý sám.